Your browser does not support JavaScript!

Spätný lízing

Dobrý deň.
Chcel by som Vás poprosiť o Váš názor, ako správne postupovať v prípade spätného lízingu, pri ktorom už raz bol realizovaný spätný lízing.
Spoločnosť vlastnila zariadenie v účtovnej hodnote ku dňu predaja a následne spätného lízingu vo výške 100. Zariadenie predala za 1000 a následne ho v tejto cene aj obstarala spätným lízingom. Zisk zo spätného lízingu vo výške 900 rozpúšťa do výnosov počas doby lízingu (6 rokov). Po jednom roku tento majetok opäť predala lízingovej spoločnosti a opäť ho obstarala formou spätného lízingu na 8 rokov. Účtovná hodnota zariadenia k dňu predaja je 800 a spoločnosť ho predala ho za 1200. Ku dňu predaja je hodnota časovo rozlíšeného zisku z prvého spätného lízingu 750. Ktorý z nasledujúcich postupov je správny:
1. zisk z druhého spätného lízingu je (1200+750)-800=1150 a zisk v bežnom období je 0
2. zisk z druhého spätného lízingu je 1200 - 800 = 400 a zisk v bežnom období je 750 (rozpustenie zostatku časovo rozlíšeného zisku z prvého spätného lízingu)

Vopred Vám ďakujem za Váš názor.

Dobry den,

nevim, jake standardy na tuto situaci aplikujete, protoze podle IFRS zisk v techto pripadech obvykle nevznika.

Dobry den,

od zacatku roku se bude muset aplikovat IFRS 16, a to zpetne:

IFRS 16.C5 A lessee shall apply this Standard to its leases either:

(a) retrospectively to each prior reporting period presented applying IAS 8 Accounting Policies, Changes in Accounting Estimates and Errors; or

(b) retrospectively with the cumulative effect of initially applying the Standard recognised at the date of initial application in accordance with paragraphs C7–C13.

Proto musim odpovedet v kontextu IFRS 16, nikoli IAS 17.

Co mi ale prijde zvlastni, je ten velky rozdil mezi ucetni hodnotou a prodejni cenou.  Proc je tak velky?

Zaroven, proc se ta dohoda po roce zmenila?

To mi take prijde zvlastni.

 

Dobrý deň, uvedená problematika sa týka ešte roku 2018, preto sa aplikoval IAS 17. Čo sa týka toho veľkého finančného rozdielu, tak tam výslovne išlo o získanie momentálneho cashu pre spoločnosť. Druhý spätný lízing mal rovnaký dôvod. Išlo mi iba o to, či sa má pri posudzovaní rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a predajnou cenou (ešte v zmysle IAS 17), ktorá je zároveň aj obstarávacou cenou pri následnom finančnom lízingu pripočítať k predajnej cene aj neodpísaná časť časovo rozlíšeného zisku z prvého spätného lízingu a takto vyčísliť vyšší zisk z 2. spätného lízingu, alebo sa táto časť má v roku predaja (a následného 2. obstarania formou spätného finančného lízingu) rozpustiť do výnosov bežného účtovného obdobia.

Dobry den,
uprimne, mne se zda, ze tak velky rozdil by byt nemel, a ze tam bude nejaky zakopany pes.  A to, ze se cela dohoda po roce predelala, mi take prijde vysoce nestandardni.  Kazdopadne, aniz bych znal veskere podrobnosti, ja Vam poradit nedokazu.  Rozhodnout se budete muset sam.
Mimochodem, jak jsem psal, tento rok se na pripady sice vztahuje IAS 17, ale pristi se budou muset predelat podle IFRS 16, ktery se aplikuje zpetne.

Ďakujem Vám za Vašu odpoveď. Čo sa týka tých hodnôt, jednalo sa iba o ilustratívne hodnoty pre zjednodušenie výpočtu. Išlo mi iba o určenie správnejšieho postupu z dvoch predložených možností. V slovenskej praxi podľa mňa nie je také neštandardné, že si spoločnosti relízujú podstatne alebo plne odpísaný dlhodobý majetok. Získavajú tak potrebné finančné prostriedky pre svoju činnosť v prípade, že z nejakého dôvodu im nechce banka poskytnúť úver.

No, neco takoveho jsem si myslel.

Problem je v tom, ze tato praxe neni konzistentni s tim, jak se IFRS ma aplikovat.  Napriklad, podle IAS 16 je vzdy nutne stanovit dobu/metodu odepisovani tak, aby byla realna.  Proto by nemelo dochazet k situaci, kde se zustatkova hodnota vyrazne lisi od  skutecne hodnoty.  Pokud ano, naznacuje to hlubsi problemy, a to zvlast pokud to vede k velkym ziskum.

Obecne, IFRS sice sale leasebacks nezakazuje, ale diva se na ne skrz prsty, protoze to nejsou transakce, kterymi se bezne, prosperujici firmy zabyvaji z legitimnich dovodu. Moje osobni zkusenost je podobna, s tim, ze s temito transakcemi vzdy byvaji komplikace. Proto si osobne myslim, ze by se delat nemely, coz je take ten hlavni duvod, proc lidem nechci radit, jak je delat maji.

Přidat komentář