Your browser does not support JavaScript!

Úrokový výnos z odloženej platby

Dobry den pan Mladek. Chcel by som Vas touto cestou poprosit o radu z oblasti uctovania vynosov (asi trivialna otazka, ale neviem si poradit). Predam tovar dvom subjektom za 1000usd (1000usd je standardna cena za tovar). Prvemu dam splatnost 2 tyzdne a druhemu 2 roky. Ake je spravne uctovanie oboch pripadov z pohladu IFRS, resp. US GAAP :1/ uctujem v obidvoch pripadoch revenue vo vyske 1000usd ? alebo 2/ v druhom pripade diskontujem 1000usd do present value a v tejto sume vykazem revenue a zvysok do vysky 1000usd ako deferred interest, ktory budem rovnomerne rozpustat pocas obdobia 2och rokov ....?alebo3/ o deferred interest mozem uctovat iba v pripade, ze sumu 1000usd navysim o nejaku urokovu ciastku, kedze suma 1000usd je cena za tovar a teda nema nic spolocne s urokom .... ?Dakujem za odpoved.

Dobry den, odpoved B je (temer) spravna. Jednou jak se prekroci jedno rocni obdobi, diskontovat se musi (jak podle IFRS, tak podle US GAAP). Pokud tech $1000 nenavysi, odberateli se de facto nabizi sleva (urok vznika vzdy - nikdo nikdy nikomu nepujcuje nic zdarma - jedina otazka je: kdo ho plati?).

Odlozeny urok se vsak nesmi rozpoustet rovnomerne, musi se rozpoustet (neboli amortizovat) metodou efektivni urokove sazby (effective interest rate method).

Ak sa mozem este v tejto suvislosti opytat.... v okruhu mojich kolegov koluje nazor, ze suhlasia s tym, aby bola predmetna ciastka diskontovana do present value, ale rozdiel medzi future value a present value sa uctuje ako opravna polozka k pohladavke (naklad / opravna polozka k pohladavke).. teda hovoria o docasnom preceneni pohladavky z dovodu odlozenia platby, avsak o rozlisovani vynosu na revenue a interest nic nevedia ... ak vsak ponizim revenue a zuctujem ho do deferred interest a zaroven vytvorim allowance k pohladavke, ktory uctujem do nakladov, v ramci P&L to ma dvojity impact na profit... co asi nie je spravne ... aky by mal byt teda podla Vas spravny postup....? Vopred Vam dakujem za odpoved.

To je nesmysl. Nejenže by to nikoho (kdo se v IFRS skutečně vyzná) nenapadlo, IAS 39 39.46(a) hovoří jasně: “loans and receivables as defined in paragraph 9, which shall measured at amortised cost using the effective interest method;”

Přestože se jedná o nesmysl, chápu však jak by takový názor mohl vzniknout. IAS 39.9 praví: „The amortised cost of a financial asset or financial liability is the amount at which the financial asset or financial liability is measured at initial recognition minus principal repayments, plus or minus the cumulative amortization using the effective interest method of any difference between that initial amount and the maturity amount, AND MINUS ANY REDUCTION (DIRECTLY OR THROUGH THE USE OF AN ALLOWANCE ACCOUNT) FOR IMPAIRMENT OR UNCOLLECTIBILITY”.

Pokud někdo nezná další podrobnosti (a nechápe věcný rozdíl mezi odložením úrokem a opravnou položkou na nedobytný pohledávky), může ho - po přečtení této definice - napadnout že se z oběmi položky zachází stejně (opravné položky se tvoří oproti nákladu). Ale, ačkoliv se obě položky snižují hodnotu čistých pohledávek, nejsou stejné se stejně se ani nemohou účtovat.

Takze ak som to spravne pochopil, podla IFRS a US GAAP sa tvoria opravne polozky k majetku iba z dovodu impairmentu alebo uncollectibilty, cize odlozena platba nema co mat vplyv na docasne znizenie hodnoty pohladavky prostrednictvom opravnej polozky....

Teraz sa pozastavujem nad tym, co nasi odbornici na ministerstve financii SR zasa vymysleli, nakolko uz v roku 2005 je v §18,ods.7 postupov uctovania napisane, ze Opravna polozka k pohladavke, ak je zostatkova doba splatnosti pohladavky dlhsia ako jeden rok, upravuje hodnotu pohladavky na jej hodnotu v case uctovania a vykazovania... tomu teda hovorim uspech v implementacii zasad IFRS do slovenskej legislativy...

Kazdopadne pan Mladek, este raz dakujem za informacie....

No, to je také důvod proč tvorba účetních pravidel je (od roka 2005) v rukách IASB, nikoli ministerstva. Evropská komise si asi uvědomila, že na tvorbu účetních pravidel jsou třeba odborníci nikoli pouze politici nebo státní úředníci (který se možní vyznají v zákonech ale v účetnictví moc ne). Nakonec, všem členským zemím přikázala IFRS (kterýe, mimochodem, platí stejně, bez ohledu na to, zda jsou zavedení do zákonů členských států či ne)?

Ještě bych se ale rád vrátil k tématu, protože tato vaše odpověď vyžaduje další ujasnění.

Technicky správně by bylo tvořit opravnou položku na nedobytné pohledávky (odhadem) ke konci období (nikoli až se pohledávka stane nedobytná). Kdyby se takto nepostupovalo, porušila by se tím zásada uznávání nákladů (která vyžaduje aby se náklad a výnos vždy vykazovali dohromady v stejným období).

IFRS je možná v tomto směru celkem benevolentní (co vyplívá z poznámky v definici která praví že o poklesu by se mohlo účtovat v momentu zjištění), ale podle US GAAP by přímé odepisování pohledávek (nebo tvorba opravné položky v jiným období než v tom, kdy se zaúčtoval výnos) bylo chybou.

Jen pro doplneni.

Opravne polozky se v pripade impairment netvori. Majetek se odpisuje rovnou (jako loss). Opravne polozky se bezne tvori pouze proto, aby se naklad posunul z obdobi, kdy se zaplatil, do obdobi, kdy se vykazuje souvisejici vynos (napriklad u nedobytnych pohledavek).

Přidat komentář